Som človek, ktorý celý život prežil v byte v paneláku. Do domu sa mi úprimne nikdy nechcelo. Je mi jasné, že sa mnohí z vás asi budú čudovať, no ja som človek pohodlný. Mám rád, keď mám všetko po ruke a nemusím riešiť nejaké opravy a rekonštrukcie. Inak povedané, som chlap dvadsiateho prvého storočia a nehanbím sa za to. Môj deduško to však mal úplne iné. Z mesta sa odsťahoval v dobe, keď mal čerstvých osemnásť a v domčeku na dedine ostal celý svoj život. Keďže som jeho jediný vnuk, svoj dom mi odkázal. V závete uviedol, že je mu jasné, že v dome bývať nebudem chcieť, no zároveň ma požiadal, aby som ho nepredával. Vraj ho mám prenajať a budem mať neustály príjem peňazí a dom môžu neskôr dediť moje deti. Hold, dedo bol veľmi chytrý muž.
Dal som na jeho slová a prosbu a dom prenajal dvom rodinám. S čím som však nepočítal, boli rekonštrukcie pre prenájmom. Mne osobne sa dom zdal v dobrom stave. Preto som neriešil nejakých odborníkov a prerábanie. To sa mi však nepekne vypomstilo. Kameňom úrazu v dome po dedkovi bolo schodisko. Už keď som k nemu chodil na návštevy, bolo zjavné, že zábradlie na schodoch by potrebovalo vymeniť. Nebolo to však nič hrozné. Zábradlie držalo na mieste, len sa trošku kývalo a nevyzeralo ako nové.
Nájomníci, ktorý bývali na hornom poschodí mi raz zavolali, že ich dieťa spadlo na schodoch a že za to môže práve zábradlie. Chceli ma dať dokonca na súd. O tom som však ja naozaj nemal záujem a aj keď išlo o ich vymyslenú blbosť, pochopil som jednu zásadnú vec. Ak chcete prenajímať dom alebo hoc aj byt, dajte si dopredu záležať na tom, aby bolo všetko tip top. Inak sa môžete dostať do problémov a ani nebudete vedieť ako. Skutočne obozretní buďte hlavne pri takých veciach, ako je schodisko či zábradlie na ňom, pretože úprimne, to sú miesta, kde sa človek dochráme najjednoduchšie a najčastejšie.