[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.rohau.sk\/sklo-a-jeho-zaujimavosti\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.rohau.sk\/sklo-a-jeho-zaujimavosti\/","headline":"Sklo a jeho zauj\u00edmavosti","name":"Sklo a jeho zauj\u00edmavosti","description":"Vedeli ste\u2026 … z \u010doho sa vyr\u00e1ba?Hlavnou surovinou je kreme\u0148. Keby bola t\u00e1to surovina jedin\u00e1, jeho v\u00fdroba by bola ve\u013emi zlo\u017eit\u00e1 a drah\u00e1 kv\u00f4li jeho vysokej teplote tavenia. Preto sa k nemu prid\u00e1vaj\u00fa \u010fal\u0161ie l\u00e1tky, ktor\u00e9 t\u00fato teplotu zni\u017euj\u00fa (s\u00f3da, uhli\u010ditan draseln\u00fd) a ktor\u00e9 potom upravuj\u00fa jeho odolnos\u0165 vo\u010di vode (oxid v\u00e1penat\u00fd). … kedy sme […]","datePublished":"2019-11-15","dateModified":"2023-04-27","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.rohau.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.rohau.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/aa16db3f0f92015edeb6ced2fbc10116de89c6b4888114a368937de5fe58241b?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/aa16db3f0f92015edeb6ced2fbc10116de89c6b4888114a368937de5fe58241b?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"rohau.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.rohau.sk\/wp-content\/uploads\/img_a299512_w16666_t1556026017.jpg","url":"https:\/\/www.rohau.sk\/wp-content\/uploads\/img_a299512_w16666_t1556026017.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.rohau.sk\/sklo-a-jeho-zaujimavosti\/","about":["Domov"],"wordCount":489,"articleBody":"Vedeli ste\u2026… z \u010doho sa vyr\u00e1ba?Hlavnou surovinou je kreme\u0148. Keby bola t\u00e1to surovina jedin\u00e1, jeho v\u00fdroba by bola ve\u013emi zlo\u017eit\u00e1 a drah\u00e1 kv\u00f4li jeho vysokej teplote tavenia. Preto sa k nemu prid\u00e1vaj\u00fa \u010fal\u0161ie l\u00e1tky, ktor\u00e9 t\u00fato teplotu zni\u017euj\u00fa (s\u00f3da, uhli\u010ditan draseln\u00fd) a ktor\u00e9 potom upravuj\u00fa jeho odolnos\u0165 vo\u010di vode (oxid v\u00e1penat\u00fd).… kedy sme ho za\u010dali vyr\u00e1ba\u0165 a pou\u017e\u00edva\u0165? Za\u010diatok v\u00fdroby skla sa datuje k roku okolo 3500 p.n.l. v Egypte alebo v Mezopot\u00e1mii. V\u00fdrobky, ktor\u00e9 sme z tejto doby objavili s\u00fa kor\u00e1le \u010di r\u00f4zne n\u00e1doby. Av\u0161ak sklo sme za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 u\u017e v dobe kamennej. Len\u017ee nie je sklo ako sklo.Obsidi\u00e1n je vulkanick\u00e9 sklo, ktor\u00e9 existuje v pr\u00edrode ako s\u00fa\u010das\u0165 sope\u010dn\u00fdch horn\u00edn. Nie je v\u0161ak priesvitn\u00e9, je tmav\u00fdch odtie\u0148ov. \u013dudia si z neho v praveku zvykli vyr\u00e1ba\u0165 ostr\u00e9 n\u00e1stroje. Pr\u00edrodn\u00e9 sklo m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 aj \u00faderom blesku do kreme\u0148a.… od kedy s\u00fa sklenen\u00e9 okn\u00e1 s\u00fa\u010das\u0165ou dom\u00e1cnost\u00ed? Je zn\u00e1me, \u017ee pribli\u017ene od 16. alebo 17. storo\u010dia, kedy sa okrem kostolov za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 aj v pr\u00edbytkoch vy\u0161\u0161ej spolo\u010denskej vrstvy. Postupne za\u010dali by\u0165 dostupn\u00e9 aj pre \u013eud\u00ed z ni\u017e\u0161\u00edch vrstiev. \u013dudia tak \u017eili v ove\u013ea zdrav\u0161\u00edch podmienkach. Nane\u0161\u0165astie, koncom 17. storo\u010dia zaviedol v Anglicku kr\u00e1\u013e Villiam III. da\u0148 za okn\u00e1, preto \u013eudia v snahe u\u0161etri\u0165 zamurov\u00e1vali svoje okn\u00e1 alebo jednoducho stavali domy bez okien. T\u00e1to da\u0148 trvala a\u017e do 19. storo\u010dia.… ak\u00e9 v\u00fdhody m\u00e1 jeho recykl\u00e1cia? Sklo sa m\u00f4\u017eerecyklova\u0165 naozaj donekone\u010dna. Je to tak, sklo t\u00fdmto procesom nestr\u00e1ca \u017eiadnu zo svojich vlastnost\u00ed. Recykl\u00e1ciou jednej sklenenej f\u013ea\u0161e vz\u00edde \u00faplne toto\u017en\u00e1 f\u013ea\u0161a bez \u00fabytku materi\u00e1lu. Nie ako v pr\u00edpade plastov.Na to aby sa vyrobilo nov\u00e9 sklo potrebujeme viac energie ako na jeho recykl\u00e1ciu. U\u017e len pri jednej f\u013ea\u0161i t\u00fdm dok\u00e1\u017eeme u\u0161etri\u0165 to\u013eko energie, aby sme sa mohli d\u00edva\u0165 25 min\u00fat na telev\u00edzor.Triedenie skla \u0161etr\u00ed aj pr\u00edrodu. Ka\u017ed\u00e1 tona, ktor\u00fa spolu op\u00e4\u0165 privedieme k \u017eivotu, dok\u00e1\u017ee zabr\u00e1ni\u0165, aby t\u00e1 ist\u00e1 tona nov\u00e9ho skla vyprodukovala 670 kg oxidu uhli\u010dit\u00e9ho. Tento plyn prispieva ku glob\u00e1lnemu otep\u013eovaniu. Prispieva k z\u00e1hube \u017eivota ako tak\u00e9ho.Preto nebu\u010fte \u013eahostajn\u00ed, spestrujte si dom\u00e1cnosti sklom, kupujte sklo rad\u0161ej ako plast, no zamyslite sa pri jeho vyhadzovan\u00ed. Ke\u010f ho vyhod\u00edte na zem, bude sa rozklada\u0165 viac ako mili\u00f3n rokov. Ke\u010f ho vyhod\u00edte do ko\u0161a ur\u010den\u00e9ho na jeho recykl\u00e1ciu, po\u0161lete ho do zdrav\u00e9ho kolobehu, ktor\u00fd n\u00e1m nesk\u00f4r m\u00f4\u017ee zachr\u00e1ni\u0165 krk.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        4.2\/5 - (6 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Sklo a jeho zauj\u00edmavosti","item":"https:\/\/www.rohau.sk\/sklo-a-jeho-zaujimavosti\/#breadcrumbitem"}]}]